Analýzy, komentáre, postrehy a iné

Bolo to nemilé, ale rozhodne zrozumiteľné gesto: prezident Turecka Erdogan sa zase „pochlapil“ a pri rokovaniach (aj) o právach žien, nechal privydatú nemeckú šľachtičnú, Uršulu z Leyenu (Urshula Von der Leyen) stáť uprostred protokolárnej rokovacej miestnosti, ako kôl v plote. Chúďa naše eurouníjné, skoro sa nám tam rozplakala. Nakoniec si sadla obďaleč a iba tíško sledovala, o čom sa Erdogan s bruselským Karčim (Charles Michael) rozprávali. Celá Európa v sekunde pochopila, že z európskej agendy práv žien, si v Turecku rozhodne ťažkú hlavu robiť nemienia. Mimochodom, je to stále to isté Turecko, o ktorom sa, iba pred pár rokmi prezident Kiska vyjadril, že je ostrovom stability v dnešnej Európe. Naozaj by ma zaujímalo, ako na to prišiel. Bolo to totiž tesne po Erdoganových politických čistkách vo vlastných radoch. Zavraždil stovky ľudí, ktorí podporovali americké sprisahanie a pokúsili sa o vojenský prevrat, zákulisné riadený americkými jastrabmi. Mimochodom, ženy tam stále za neveru zabíjajú kladivom. Ranou do hlavy. Alebo ukameňujú, ako v stredoveku. Keby ste tieto „hodnoty“ vášho budúceho partnera v ÉU mali zaviesť aj na Slovensku, tak všetky Slovenky by boli dnes mŕtve. Nakoniec, poznáte ten koniec vtipu aj sami: “ … a tú hluchú si vezmite so sebou!“

Svet sa mení – asi hára, spomeniem si na slová Rážovej piesne vždy, keď sa stretnem s novou spoločenskou anomáliou v Európe. Problém je, že v poslednej dobe hára akosi moc náruživo.

Našťastie, u nás v Mexiku, to nie je až také citeľné. Dnešní Aztékovia – Hispánci celkovo, svoje ženy kladivom nezabíjajú. To skôr naopak. Hlavne keď príde chlap z krčmy opitý, bez výplaty … Nuž, Mexičanky moc diplomacií neholdujú a radšej rozdávajú bychnáty.

Celkovo: svet diplomacie akosi stratil hlavné poslanie a doby, kedy diplomati, aj silných mocností, podopretí o barličky svojich, po zuby ozbrojených armád vyjednávali svetový mier, je nenávratne preč. Dobre mienené rady slušných ľudí hlupákom, v súčasnom svete absolútnej bezbrehosti vo všetkom, jednoducho neprinášajú očakávaný výsledok.

Taký je nový svet – nebojíme sa už naozaj ničoho. Krásne to zdemonštroval pred časom v Mexiku akýsi neapný mileniál, ktorý si namiesto bezhlavého úteku z brehu rieky, z ktorej útočil na ľudí takmer šesť-metrový krokodíl myslel, že bude cool to nahrať na mobil z bezprostrednej blízkosti. Mal vraj vcelku humorný pohreb. Tiež symbolický, keďže telo obete odmietol pohrebný ústav od krokodíla vymáhať …

Najaktuálnejším príkladom dnešnej ľudskej bezbrehosti je aj nanovoštartujúca sa vojna na Donbase. Skončí veľmi, veľmi zle, ak sa spustí. A ruský minister diplomacie S. Lavrov sa môže pri vysvetľovaní tejto odhodlanej pravdy aj rozkrájať – nikto ho akosi nepočúva. Možno by si mal zobrať príklad z Erdogena a začať robiť gestá, ktoré by v sekunde pochopili všetci a ktoré by v okamihu stavali do pozoru celý svet. Či, mýlim sa?

Raz sa to už stalo v Číne: Prezidentovi Obamovi nerozvinuli k schodíkom AIR FORCE ONE červený koberec. Skoro mu vtedy zabehlo – ani vystúpiť z lietadla nechcel. Ale hlavne, celé U.S., v okamžiku, ten akt čínskeho antirešpektu pochopili. A na čas aj zmĺkli. To ticho Bieleho domu bolo vtedy natoľko ohlušujúce, že som čakal, kedy ho preruší výbuch niektorej z čínskych ambasád, alebo atentát …

Je to jasné – na vine sme my muži a naša povestná nadradenosť a prchkosť. Je čas prenechať svet silným ženám. Silná žena by si totiž vypýtala stoličku, sadla si tesne vedľa Erdogena a svoje práva by mu zoči voči dôrazne vysvetlila.