Analýzy, komentáre, postrehy a iné

Existuje niečo, čo na blogovisku Pravdy nikto nerobí. Nik sa nevyjadruje ku kolegom – blogerom. Je to chyba. Píše tu svoje názory veľa skvelých ľudí. A nikto ich neoceňuje. Považujem to za závažný spoločenský prešľap.

Priznám sa, som často unesený sociálnosťou, ktorú na blogovisku pravdy čítavam. Píše sem svoje názory veľa skvelých autorov a už na prvý pohľad je analyzovateľný fakt, že majoritu týchto ľudí k tomu vedie silný patriotizmus, spojený so sociálnym cítením. Popravde, moc nerozumiem, prečo týchto skvelých ľudí, nikto neoceňuje. Prečo nerobíme z takéhoto oceňovania udalosť, minimálne raz do roka. Vyhodnocovanie kvality a predávanie cien najlepším autorom je predsa neodmysliteľná súčasť blogerstva. Bloger robí svoju prácu aj v záujme spoločnosti. Ja naozaj presne nechápem, prečo sociálne orientovaná slovenská spoločnosť, nemá záujem oceňovať svojich blogerov. Ak by som takéto ponímanie veci mal k niečomu prirovnať, tak je to neváženie si národného bohatstva a minimálne nedomyslené, ak nie, rovno hlúpe narábanie s národným zlatom v jeho písomnej podobe. Ja nechcem špeciálne menovať jednotlivcov, nepríde mi z mojej pozície správne nikoho označovať, ale, jednu vec napísať môžem: podstatou sociálne orientovaného autorstva je spájať podobne mysliace komunity. A blogovisko pravdy sa len tak hemží autormi, ktorí empatickejšiu časť spoločnosti spájajú.

Liberálna časť svetovej spoločnosti, často nesprávne nazývaná aj ako demokrati rozdáva množstvo svojich ocenení v oblasti autorstva. Aj na Slovensku je tomu tak. Nebudem ich menovať, všetci vieme, o ktoré ide. Na sociálne orientovanej strane spoločenského spektra, akoby sa na to zabúdalo. Nechcem strieľať od pása a analyzovať prečo tomu tak je. Ale, ak je to následok nedostatku financií, potom ma to zaráža ešte viac. Investície sú v zásade iba o prioritách a pokiaľ sociálne orientovaná časť slovenskej spoločnosti nepovažuje za prioritné oceňovať verejné úsilia sociálne mysliacich ľudí, tak potom sa netreba čudovať, že sa Slovensko bortí s problémom radikalizujúceho sa liberalizmu.

Ďalšia vec je výchova novej generácie autorov. Je nesmierne dôležitá a na rovinu, ja som zo súčasného stavu zhrozený. Slovensko za posledných tridsať rokov túto sociálnu dôležitosť úplne vytesnilo. Vsádzanie na mladé, novo-vychované kádre je najlepšia stratégia obnovy v nebezpečnej dobe – v čase, kedy sa spoločnosť radikálne prepolarizováva. A opačnosu stranou spektra nevyrovnávaná zmena polarity, je na Slovensku viditeľná už veľmi dlho. Je posledná šanca vyzdvihnúť mladé a perspektívne kádre. A tie by mali začať svoju spoločenskú dráhu práve ako autori. Inak budú časom udusené liberálnou burinou, ktorá sa dnes vyvíja do podoby, že radikálne zaujala – podporou vraždenia. Takýto status predsa napísal pred časom adolescentný, radikálne sa liberalizujúci študent z jednej z liberálmi ovládaných škôl. Otriaslo to vtedy Slovenskom. No, časť spoločnosti to nepriamo hájila. Inu, je na čase oceniť patriotov a sociálne zmýšľajúcich autorov na strane života. Najmä tých s dlhodobejšími zásluhami.

Sociálny patriotizmus považujem v súčasnosti za najlepšiu protiváhu liberálnych zvráteností. Slovenské vlastenectvo v podobe hnedého nacionalizmu zlyhalo. Radikalizovalo sa do nešikovnej podoby a stalo výťahom do politiky hlavne pre radikálnych liberálov, ktorí ho v spoločnosti cez soc. siete napádajú, čim sa spoločensky úspešne popularizujú.

Nepodceňujme spoločenské vyzdvihovanie sociálne mysliacich ľudí. Na Slovensku sa oceňovanie zneužíva na liberalizáciu. Stalo sa jedným zo spôsobov nastolovania liberálnych spoločenských smerov. Po poslednom, spoločensky nevyváženom udeľovaní štátnych vyznamenaní prezidenta A. Kisku, to je nepochybné.

P.S. Trošku humoru na záver: Ak nezačnete na Slovensku oceňovať za spoločenské výkony sociálne zmýšľajúcich patriotov a sociálne mysliacich ľudí, tak sa časom udeje to, že za najlepší herecký výkon začnú byť oceňovaní politici. Prvá adeptka na ocenenie by bez pochyby bola ministerka Kolíková za jej herecký výkon v sitkome Pumpa.